Prijatie a vytrvalosť

21. června 2017 v 11:43 |  Iba tak
"Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľúčom ku zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať." A. de Saint-Exupéry

Pokiaľ mi pamäť dobre slúži, ako dieťa som bola veľmi spoločenská. Robila som sprostredkovateľa medzi dvoma tábormi ľudí. Hoci sa dvaja ľudia navzájom nemuseli, ja som sa kamarátila s obidvoma. Každého som mala rada inak, a že sa A a B nemali práve v láske, na môj názor o žiadnom z nich to nemalo dosah. Neskôr som sa vplyvom okolností uzavrela do seba. Radila som sa medzi ťažkých introvertov a nemala som ďaleko k depresiám. Tento stav som, našťastie, postupne prekonala. Opäť som sa s chuťou zaradila do života a každým dňom sa stále viac usmievala. Prijala som seba samu takú, aká som, a na tom, čo som pokladala za možné zmeniť, som začala postupne pracovať. Nie som dokonalá, ani nikdy nebudem. Viem, že v niektorých oblastiach mám talent, v iných som menej ako priemerná. Ale to nevadí. Nemusím byť vo všetkom prvá a najlepšia. Každý máme iné danosti. Keď som si toto uvedomila a zmierila sa s tým, dokázala som lepšie prijať seba i iných. Lepšie prijímam kritiku i uznanie. Pri kritike sa nevzpieram ako neskrotené zviera keď ho lapajú, a keď sa mi dostane uznania, učím sa ho prijať a neznehodnotiť zľahčovaním. Je to ťažké, ale dá sa to. A čím lepšie prijímam jedno i druhé a aj samotných ľudí a situácie, do ktorých sa denne dostávam, tým lepšie viem dávať a reagovať. Neviem čo všetko mám v živote dosiahnuť, ale to nevadí, lebo už teraz cítim, že môj život má zmysel.

"Vedieť o tom, že budem čoskoro mŕtvy, je tá najdôležitejšia vec v živote, ktorá mi pomohla spraviť veľké rozhodnutia. Mať na pamäti, že zomriete, je ten najlepší spôsob ako sa vyhnúť obavám, že máte čo stratiť." Steve Jobs

Takže... keď nemám čo stratiť, poviem všetko pravdivo a dobrovoľne.
Bála som sa opäť niekomu otvoriť, zveriť so svojimi obavami i nádejami. Čo ak budem opäť využitá a zneužitá? Môžem stratiť tak veľa. Stojí to za to? Nie, určite nie, veď sotva som sa dala dokopy. Vnútorné boje nemali konca.
Ale...
Naozaj mám čo stratiť? Naozaj sa mi neoplatí veriť v lepšiu budúcnosť, v nové krásne zážitky, nemám už nádej? Vryví sa, že nádej umiera posledná. Môj dovetok k tomu znel: ale umiera, hoci posledná.
Nie, môj život ešte nekončí. Nemám čo stratiť. A tak teda otváram svoju myseľ novým myšlienkam, dušu inšpirácii a srdce ľuďom a životu.

"Som presvedčený, že to, čo odlišuje úspešných ľudí od neúspešných, je vytrvalosť." Steve Jobs

Vytrvalosť nikdy nebola mojou silnou stránkou. Keď niečo nešlo ľahko ako po masle, zaťala som sa a hodila flintu do žita. Hádajte, čo sa potom stalo? Nič. Absolútne nikam som sa nikdy neposunula. Navyše, akonáhle som niečo vzdala bez toho aby som sa čo i len trochu snažila a zaťala zuby, bola som frustrovaná. A to rovno z 2 dôvodov. Lebo som zas nič nedosiahla a nedokázala sa prekonať. Opäť.
Vytrvalosti sa učím odkedy som odišla do Talianska doteraz. A ešte ani zďaleka nie som v cieli. Nevadí, lebo hoci to prináša mnoho sebazaprenia, zatiaľ vždy prinieslo sladké plody.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama