Rozcítená

7. prosince 2016 v 23:33 |  Iba tak
V stredu od 19,15 mávame vo foajé pedagogickej fakulty stretko s otcom Jožkom.
Je úžasný človek, chodím tam viac-menej kvôli nemu než kvôli téme ktorej sa venuje.
Rozoberáme vzťahy medzi mužmi a ženami na základe Biblie, konkrétne Starého Zákona s tým, že to aplikujeme na dnešnú dobu. Zaujímavá téma a určite (nielen) pre mladých ľudí vždy aktuálna.
No ja to nezvládam.
Posledných 5 mesiacov som úplne vyškrtla zo zoznamu záujmovej činnosti akékoľvek riešenie vzťahov medzi dvoma pohlaviami. Tak v literatúre ako i vo filmoch, nehovoriac o reálnom živote. Takže často mi príde mnohých vecí ľúto keď to otec Jožko spomína. Lebo si uvedomujem že tou cestou sa môj život zrejme uberať už nikdy nebude. Navyše, dnes hovoril ešte aj o otcoch, potom aj baby spomínali vzťahy s rodičmi, najmä s otcami a to je u mňa ozaj nebezpečný tanec po tenkom ľade, čo i len myslieť na túto oblasť môjho života.
Páni, ako som sa musela premáhať aby som odtiaľ neušla alebo sa aspoň nerozrevala. No nechcela som robiť scény. To je to posledné po čom túžim. Upriamovať na seba pozornossť. Ľudia by sa mohli začať pýtať. A ja predsa neukazujem svoje slabé miesta.
Neľutujem sa, to nie, ale je mi to všetko strašne ľúto a cítim sa sama. Hoci je okolo mňa denne neskutočné množstvo ľudí, takto sama som sa necítila už poriadne dlho. Naposledy v puberte, a nerada by som tomu podľahla, lebo potom sú z toho depky. Tak si vravím "nádych, výdych, všetko je v pohode, Romana, nie si malé decko, vzchop sa".
Akurát že to je len chvíľkové riešenie. Potom, keď som sama v izbe, sa to už nedá zastaviť. Neviem ako proti tomu ešte bojovať.
Asi prestanem chodiť na tie stretká. Úplne eliminujem kontakt s týmito témami. Bude mi síce chýbať to že z času na čas strávim pár chvíľ s niektorým z kňazov aj inak ako len na omši alebo na vyučovaní (je to veľmi osviežujúce, lebo z nich priam prýšti dobrá energia a pokoj), ale čo sa dá robiť. Nemôžem každú stredu večer potichu revať do vankúša. Neprospieva to mojej psychike. Robí to diery do múrov ktoré som si postavila a obávam sa, že bez nich sa zosypem úplne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama