Radostný večer

19. prosince 2016 v 23:57 |  Iba tak
Dnes som po dlhšej dobe ozaj šťastná a nadšená.
Teda aspoň teraz večer. Hoci cez deň to bol smiech cez slzy a slzy cez smiech.
Zajtra o 10-tej mám skúšku z najhlavnejšieho predmetu tohto semestra - z pedagogiky (za 6 kreditov) a bola som na prášky, že to nedám. Revala som v izbe a Betka sa na mne smiala. Tak som sa nemohla utápať v bahne zúfalstva, lebo som sa potom musela smiať na tom, ako sa ona smiala. Ale tak sa smiala, až dýchať nevládala. Ešte za celú tú dobu čo spolu bývame som ju nevidela sa tak smiať.
Večer sme išli, ako každý pondelok, na mládežnícku sv. omšu do jezuitského kostola.
Zozačiatku som bola ešte bez nálady a oťapená, ale keď otec Jožko vyšiel pred lavice a začal kázať, pomaly ale isto, prišiel na mňa taký pokoj, v aký som už nedúfala.
Je úúúúžasný. Rozprával dlho a o veľa veciach, poprepájal rôzne témy, ale tak nenásilne, až sa človek nestačil čudovať. Len tak bajdvej - ešte sa mi nestalo na žiadnej omši, či už v Rybárpoli, v univerzitnej kaplnke či na mládežke, že by mi počas kázne ušla pozornosť niekam do diaľav. Všetka česť našim kňazom.
Po omši otec Robko (ako ho Otec Jožko nazval, a mimochodom, bolo to veľmi zlaté) mal oznamy a bol takýýýýý zlatý. Usmívající se
No čo vám poviem, neskutočne všetkých našich kňazov zbožňujem.
Róbert, Jozef, Dušan, František (kvalitný sypaný zelený čaj)....
Cez vianočné sviatky (okrem učenia) musím dokresliť aj otca Františka a Dušana a nechať im obrázky v UPaC. Samozrejme, opäť na tajnáša.
No a po mládežke sme boli opäť na agapé, a otec Róbert si k nám prisadol a rozprával sa s nami! A predtým, keď som bola na obede, som sa rozprávala s otcom Dušanom! A, samozrejme, aj s otcom Jozefom sme prehodili po omši pár slov! Títo ľudia mi vždy zlepšia deň.
Pamätám si prvú hodinu teológie. Mali sme ju mať v aule, tak sme čakali pred aulou ale stále nikto nechodil. Nakoniec ani neviem ako, sme sa dozvedeli, že nebude v aule, ale v inej miestnosti, kdesi v suteréne, a už tam väčšina ľudí bola, my ostatní sme prišli nahnevaní že sme nemali ako vedieť, proste nulová organizácia. Ale v momente, ako som vstúpila do tej miestnosti a uvidela otca Róberta, v tú ranu som vedela, že je neskutočne úžasný človek a úplne si ho zamilovala. Možno to všetko čo tu píšem bude znieť ako vyznanie lásky, ale vôbec to nie je zamilovanie. Jednoducho existujú takí ľudia, pri ktorých už pri prvom stretnutí viete, že toto je niekto výnimočný a v momente si ho obľúbite. Stačí už len si na toho človeka spomenúť a máte lepší deň. To isté sa udialo aj pri otcovi Jozefovi. Akurát, že pri otcovi Róbertovi to bolo ako blesk z jasného neba. Otca Dušana a Františka som si obľúbila časom, ale Otec Róbert a Jozef sú "the best" od prvého momentu.
Ale aby som tu nebásnila len o kňazoch, musím napísať aj ako milujem Majku, Betku a Mišku. Sú to najsamlepšejšie a najúžasnejšie spolužiačky aké si len viete predstaviť. S Betkou sme si sadli od prvého momentu ako sme sa stretli v tejto našej spoločnej izbe ale ako som sa zoznámila s Majkou a Miškou, tak to si už ani nepamätám. Jednoducho sme zrazu boli partia. Ja, Betka, Majka a Miška. Každá z týchto mojich lások je iná a každú mám rada inak, preto nechcite po mne aby som sa vyjadrila ktorú mám radšej. Lebo sú na rovnakej priečke.
Som tak neskutočne požehnaná, že môžem poznať týchto ľudí a zdieľať s nimi čas.
No a tak mi srdce opäť prekypuje radosťou a pokojom.
Vďaka Ti, Bože. ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama