Keď máš problém zdôveriť sa

18. prosince 2016 v 18:22 |  Iba tak
Opäť pesimistický nadpis i článok, ale okrem zvládnutých (zatiaľ 3) skúšok nemám veľmi dôvody na radosť.
Keď nie je všetko tak ako má byť v duši, tak nie je ani v živote.
Písala som si teraz so spolužiačkou Miškou, písala celá nadšená že prišla z najúžasnejšej spovede akú kedy zažila, aká je motivovaná robiť veci lepšie a proste s radostným srdcom a ľahkou mysľou. Hm, pravý opak mňa.
Hoci sa snažím. Naozaj sa snažím byť veselá a šťastná.
No nedarí sa mi to.
Cítim, že si so sebou vláčim v duši ťažký batoh vecí, o ktorých s nikým nehovorím. Boh o nich vie, jemu jedinému môžem povedať naozaj všetko. Ale človek je tvor spoločenský, potrebuje sa vyrozprávať aj inému človeku, a to ja nerobím. Čo mi, pochopiteľne, nerobí dobre, ale tak čo už.
Vybrala som si predsa byť sama.
Tak prečo ma to tak zožiera?


Čo som Miške napísala keď som reagovala na jej radosť, ale nakoniec som neodoslala a namiesto toho napísala že je všetko OK -
"a budem asiľutovať, že sa zdôverujem, ale tak raz ma to nezabije - ti zároveň aj závidím a je mi ľúto že ja som stále len sama pre seba samostaná jednotka. Postavila som si múry, na ktorých denne poctivo pracujem, takže si mi spôsobila ľútosť a som sa rozrevala, hej, a to sa potom ťažko človek vracia k učeniu keď zacíti že mu voľačo chýba   Rada také pocity nechávam za dverami a ignorujem ich tak dlho, koľko sa dá. Potom si poplačem lebo ma niečo dojme alebo mi príde strašne ľúto, ale nič na veci nemením, lebo som sa rozhodla sa nezverovať nikomu, veď predsa nikomu nemôže človek veriť. A budujem ďalšiu vrstvu múru, aby bol pevnejší."

PS - píšem to tu len preto, lebo viem že to nikto nečíta - štatistiky návštevnosti proste nepustia ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama