Taký obyčajný deň na internáte

10. listopadu 2016 v 23:38 |  Internátny život
Študenti na internátoch by mali byť osobitne skúmaní. Čo sa v tomto spoločenstve deje by nevymyslel ani skúsený spisovateľ scifi.
Priblížme si bežný deň takého internátneho študenta.
Ráno mi organizujú štyri budíky.
Tri z nich ma skutočne budia. Jeden spolubývajúcej a dva moje. Prvý, ten čo nepatrí môjmu telefónu spokojne v polospánku ignorujem a gratulujem si že podľa môjho denného harmonogramu mám ešte 5 minút k dobru s mojou životnou láskou - posteľou. Toto platí aj v prípade že obe ideme na rovnakú hodinu začínajúcu v rovnakom čase.
Keď ma z pohodlného miestečka spod mäkučkého paplóna ťahá vibrovanie vlastného telefónu, pretože som tak vycvičená že sa zobudím na prvú vibráciu a tak vlastne ani neviem aké zvonenie mám na budenie nastavené, ťažko si povzdychnem a vystrčím jednu bosú nohu na zmeranie teploty v miestnosti. Hoci sa vonku citeľne ochladilo, v izbe, kde je po celej noci vydýchaný vzduch, je celkom obstojná teplota. Tento budík však znamená NESPI UŽ, ale až ten ďalší, asi o 10 minút neskôr ma skutočne vyháňa z postele.
Jedným okom skontrolujem pozíciu papúč a až potom sa na posteli posadím. Šuchtavým krokom sa odvlečiem do kúpeľne kde ma vystraší akási mátoha drzo sa vyškierajúca zo zrkadla. Skrotím vlasy odstávajúce na všetky strany akoby mi chceli zabezpečiť lepší signál na wifi, opláchnem tvár studenou vodou, urobím výber z výberu šatníka (na internáte nie sú priestory na to presťahovať si celý šatník z domu) a hneď je zo mňa nový človek. Potom obyčajne zvoní tretí budík - oznamuje že je vhodný čas na raňajky.
Po ceste do kuchynky zohriať si pohár mlieka s vločkami nestretnem ani živú dušu, očividne všetci ešte drichmú alebo neraňajkujú. Bývať v areáli školy kde to máte z izby do učebne tak na 2-3 minútky má svoje výhody. Ak nie ste náročný človek na ranné spojazdnenie vlastného biologického systému, stačí vám vstať 5 minút pred začiatkom prednášky a ešte stále máte kopec času.
Jednoznačná výhoda bývania na internáte je, že si v priebehu dňa môžete medzi prednáškami kedykoľvek odbehnúť do izby. Ak máte "okno" medzi jednotlivými predmetmi väčšie, nie je problém dať si šlofíka.
V poobedných hodinách, kedy už niektorým a neskôr podvečer aj všetkým skončilo vyučovanie, to začína na internátoch žiť.
Sedím si nad prvými poznámkami tohto nového dobrodružstva zvaného štúdium na univerzite keď ma vyruší nástojčivé klopanie na dvere. Keď otvorím, vyškierajú sa na mňa akísi chalani a rozdávajú letáčiky ktoré sme dostávali pred polhodinou na prednáške.
V iný deň po chodbe behajú dve baby, tiež rad-radom klopú na dvere, no pre zmenu pátrajú po zmiznutej dvojplatničke z kuchynky. Vzápätí sa objaví na FB správa o možnostiach výpožičky naberačky na polievku.
Inokedy si sedím v izbe, opäť prepisujem poznámky z prednášok, do uší mi hrá ktorási Bachova symfónia keď tu zrazu "puk" a zhasne svetlo. Záhadný Niekto vyhodil poistky. Vyjdem z izby a na chodbe stretávam šesť ďalších Sherlockov Holmesov čo tiež zisťujú kto nám takto spestruje deň.
Neskôr večer, niekedy medzi siedmou a ôsmou sa začne otriasať stena. Ale nie je to zemetrasenie, to si len v susednej izbe pustili hudbu. Spočiatku počuť len tlmené zvuky akejsi skladby, no čoskoro rozumiem aj slová - to suseda robí spevákovi druhý hlas. Asi aby mu nebolo smutno že spieva sám.
Len čo padne deväť hodín (večer), začína sa stretko ubytovaných na chodbe ktorá má dobrý akustický potenciál.
Kedže toho zatiaľ nie je na študovanie veľa, a mládežnícke omše nie sú každý večer, so spolubývajúcou zhasneme svetlo, zalezieme každá do svojho brlôžku, vyhľadám v PC film, nastavím repráky a kino sa môže začať. ;)

A čo vy? Tiež sa vám páči pozorovanie internátneho života?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama