Samostatná jednotka

11. listopadu 2016 v 0:14 |  Iba tak
Som samostatná jednotka.
Kedže som najstaršia z troch detí, a moja mamina je tiež najstaršia spomedzi jej súrodencov, bola som vychovávaná na jej obraz a teda k samostatnosti. Mala som sedem rokov keď som začala sama dochádzať autobusom z dediny do mesta do ZUŠky. Jednoducho mi bolo povedané kedy autobus odchádza a išla som. A večer späť. Sama.
V takom duchu sa nesie celý môj život. Nesťažujem si. Vždy, keď som sa chcela v niečom na niekoho spoľahnúť, nebrať zodpovednosť len na seba ale podeliť sa o ňu, bola som ľuďmi oklamaná a sklamaná. Zistila som, že sa nedá spoľahnúť na nič a na nikoho. Takže vlastne dobre že som sa s privykaním na samostatnosť stretla už v detstve. Keď niečo mám urobiť, najradšej to robím sama. Nemám veľmi rada keď som nútená na niečom pracovať v skupine. Neviem to. Najhoršie na tom, keď som súčasť nejakej skupiny je, keď nie je určený vodca, resp. niekto kto za vec zodpovedá. Lebo vtedy všetci čakajú že sa toho ujme niekto iný a nakoniec nikto nič neurobí. Buď mi vyslovene povedzte že toto a toto mám urobiť, alebo ma nechajte rozhodnúť a pracovať samú.
Aj na hry v skupinách musím mať náladu. Ak sa, hoci som bola pozvaná, nezapájam, nechajte ma kľudne samú sedieť v kúte, nesnažte sa ma silou-mocou vtiahnuť medzi seba. Bav sa, človeče, alebo si prisadni a môžeme sa spolu rozprávať. Alebo aj len tak sedieť vedľa seba a mlčať. Že som samostatná jednotka neznamená že nemám rada spoločnosť. Tiež som len človek, potrebu interakcie s druhými mám zakódovanú v DNA. Ale samota a ticho mi nevadí. Využívam ich na stíšenie a pozorovanie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama