Knihy a literatúra

11. listopadu 2016 v 0:13 |  Iba tak
Som úplná maniačka do kníh a literatúry.
Keby sa dalo, odkúpila by som všetky knihy na bazároch a dala im domov.
A to, prosím pekne, keď som bola ešte malá frkaňa, čítanie som mala za trest.
Mala som čerstvých osem keď ma knihy začali naozaj baviť. Dodnes si pamätám ako som musela večer pred spaním čítať istú knihu, titul si nepamätám, ale stále ju máme doma. Bolo to otravné a dávala som to najavo. Keď zrazu - vtiahlo ma do deja. Namiesto slov som mala v hlave obrazy. Priam film. Prekvapilo ma to. Dovtedy som to poznala len v prípade že mi čítal príbeh niekto iný alebo som ho počúvala na platni či kazete. A ono sa to dialo aj keď som čítala ja sama!
Môj čitateľský maratón neskôr naplno odštartovali knihy "Čarodejná metla", ktorú som si ako čerstvá členka mestskej knižnice na mamine odporúčanie požičala. Pokračovalo to "Annou zo Zeleného domu" a od tých čias som bola nezastaviteľná. Do knižnice som chodila niekoľkokrát v mesiaci a knihy čítala už za pochodu cestou domov. Neraz sa stalo že kým som dokráčala k bránke domu, čítala som už druhú kapitolu. Nepreháňam.
"Keď som objavil knižnice, bolo to ako mať Vianoce každý deň." (Jean Fritz)
Až neskôr som si uvedomila, že čítaním som si kompenzovala nedostatok dobrodružstva v reálnom živote. Veď len stačilo otvoriť knihu a dobrodružstvo sa mohlo začať. Fantázia pracovala na plné obrátky.
Dnes viac ako inokedy odporúčam čítať knihy. Sú požehnaním. A okrem iného, je to oveľa hodnotnejšie "zabitý" čas ako pri televízii. Zažijete fantastický život v úplne inom svete. Nič vám v bezpečí vlastnej izby nehrozí, no aj tak prežívate nervozitu, napätie, radosť, smútok, hnev i odhodlanie hlavného hrdinu. Neraz si človek poplače. (Ako bonus sa popri tom zdokonalí v gramatike a štylistike a získa bohatú slovnú zásobu.)
Aj mladší brat a sestra boli dlho odporcovia kníh a čítania. No nedalo im to, keď počuli z mojej izby nečakané výbuchy smiechu a keď ma videli že som sa nevedela od knihy odtrhnúť ani pri žehlení. Verte mi, aj to sa dá, keď máte v oboch činnostiach dlhoročnú prax. ;)
Daždivé dni by sa mali tráviť doma, so šálkou čaju a dobrou knihou. (Bill Watterson)
Tiež rada píšem.
Kedysi som písala viac a dlhšie literárne diela než len úvahy. Teraz už málo. Nie že by chýbali podnety či nápady, to nie, tých je kvantum.
Problém je čas. Písanie je beh na dlhé trate. A tak mnohé príbehy, vymyslené príbehy, postavy a svety ležia na dne šuplíka už celé roky. Keď ich spätne čítam, nestačím sa čudovať vlastnej fantázii. No pokračovať v nich nemá zmysel, lebo sa mením a mení sa aj moje nahliadanie na svet.
Lepšie je to s krátkymi textami. Úvahami, postrehmi. Mojimi osobnými. Ako napríklad toto. Tie sú reálne. Opísať čo sa práve deje a ako to cítim je jednoduchšie ako stvoriť fiktívny svet, jeho zákonitosti a k tomu ešte vymyslieť aspoň trochu uveriteľný (alebo aspoň predstaviteľný) dej, príbeh. Dnes už viem, že zo mňa spisovateľka nikdy nebude. Ale na skutočnosti, že píšem rada, to nič nemení.
"Písanie je pre mňa jednoducho myslenie cez moje prsty."
- Isaac Asimov
Lúštim krížovky.

Je to moja úchylka. Keď začnem, nemám pokoj kým nevylúštim celú krížovku. Je jedno aká je veľká. A keď ju neviem dokončiť, som frustrovaná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama