Dokonalosť ženy

10. listopadu 2016 v 23:40 |  Úvahy
"Dokonalosť ženy nespočíva v tom, že bude ako muž, že sa pomužští. Dokonalosť ženy spočíva v tom, že je rovnou mužovi, a zároveň odlišnou od neho... žena má srdce plné pochopenia, citlivé a súcitné, vďaka ktorému je láska k blížnemu jemná a konkrétna."
(sv. Ján Pavol II.)

Rovnosť ženy a muža je "problém", ktorý ľudstvo rieši odkedy je svet svetom. Odjakživa bola žena utláčaná a považovaná za menejcennú voči mužovi, nehovoriac o tom že by bola považovaná za dokonalú.
Fakt, že muži vládnu svetu od samého začiatku jeho stvorenia, nemôže nikto poprieť. Základ pre mužskú obhajobu ich nadradenosti - že muž je dokonalým človekom a vládcom, kým žena je len jeho pomocníčkou a teda podriadenou - nachádzame v samotnej Biblii.
Veď hneď na začiatku čítame, že Boh dal človeku ženu, a dokonca ju stvoril z časti už hotového a teda dokonalého človeka. Tým bola (a v mnohých prípadoch ešte stále je) podporovaná myšlienka mužskej nadradenosti.
Ďalej čítame, že žena prvá podľahla pokušeniu hada (diabla), jedla zo zakázaného stromu a ponúkla i Adamovi (ktorý jedol tiež, hoci ho nikto nenútil, porušil zákaz z vlastnej vôle a teda je rovnako vinný ako žena). A všetci vieme, ako to bolo ďalej. Obaja boli vyhostení z raja, kedy Boh riekol žene "veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou." (Gn 3,16)
A mužovi "Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal - nebudeš jesť z neho! - pre teba bude pôda prekliata, s námahou sa z nej budeš živiť." (Gn 3,17) .
Na čom si, samozrejme, muži opäť zakladajú svoju moc a ženy sú opäť zavrhnuté. Veď sám Boh riekol, že muž bude vládnuť nad ženou, žena bude rodiť deti, resp. starať sa o domácnosť a výchovu detí; a muž pracovať, resp. venovať sa verejnému životu, riadiť veci.
Takéto doslovné chápanie Biblických textov celé tisícročia podporuje myšlienku dokonalosti muža a nedokonalosti, ba až skazenosti ženy. Aj na základe fyzických a psychických vlastností je muž chápaný ako dominujúci, kedže je fyzicky silnejší a odolnejší ako žena, riadi sa rozumom, teda niečím konkrétnym, kým žena citom a intuíciou, čiže čímsi abstraktným. Tiež v otázke plodenia je mužská pohlavná bunka aktívna, ktorá si dobýja cestu do pasívnej ženskej pohlavnej bunky. A aktivita je predsa vyššie ako pasivita. Aktivitou sa tvorí niečo nové, kým pasivita, teda niečo stále, len vytvára podmienky pre tvorivosť ale sama o sebe nič nové neprináša.
Toto všetko je len malá časť z argumentov pre vyhlásenie, že jedine muž je dokonalým obrazom Boha a žena so svojou (nielen biologickou) inakosťou je len nedokonalým mužom, len jeho pomocníčkou, akýmsi doplnkom a pomôckou pre jeho lepšie napredovanie v živote.

Keď sa však na texty Biblie pozrieme lepšie, zistíme že takýto pohľad na muža a ženu sú len jednou stránkou veci, vo svojej podstate nesprávne chápanou.
"Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril." (Gn 1,27)
Boh stvoril ČLOVEKA. Nie len človeka-muža alebo len človeka-ženu, ale človeka ako muža a ženu. Teda len v spojení muža a ženy, v ich jednote je človek. Tak ako je jeden Boh v troch "osobách" ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý, tak je jeden človek vo dvoch telách ako muž a žena.
Toto čítame hneď v prvej kapitole o stvorení sveta. Až neskôr je uvedené že stvoril muža a pre neho ženu, čo skôr objasňuje postupnosť stvorenia ako nadradenosť jedného voči druhému.
"Potom riekol Boh - nie je dobré byť človeku osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň. (...) Vtedy Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. Nato povedal človek - toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá." (Gn 2,18; 2,21-23)
Boh stvoril človeka, ale videl že mu nie je dobre samému, pre naplnený život potrebuje rovnocenného partnera (pomoc, ktorá mu bude roveň, bude stáť oproti nemu na rovnakej pozícii), a tak stvoril ženu a stvoril ju z človekovho vnútra, z jeho kosti, teda rovnakej podstaty, nie z vonkajšku (ruky, nohy,...) kedy by žena mala byť len "doplnkom" človeka.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že "dokonalému" mužovi bolo v raji smutno. Vo svojej prirodzenosti bol silný, aktívny, rozumný, proste dokonalý. Ale aj tak to nebolo "to pravé orechové". Keby som chcela zľahčovať, povedala by som že sa nudil. Nuž toľko chodil skrúšený a možno aj dobiedzal, až sa ho Bohu uľútostilo (alebo Ho to možno aj prestalo baviť počúvať) a stvoril mu niekoho s kým sa nudiť nemohol. Dostal partnerku a ešte akú! S diametrálne odlišnou prirodzenosťou. Rovnakej podstaty ale s vlastnou hlavou, cítiacu, a urečnenú (predsa sa dala do reči s hadom). Keby bol dostal opäť dokonalého muža, rovnakého ako bol sám, čo by mu to bolo platné? Boli by dvaja úplne rovnakí a nemali by si čo povedať, nebolo by čo objavovať, a teda by mohol zostať sám jeden. Ale žiadalo si to interakciu, korenie, niečo vďaka čomu by život niekam smeroval, dopĺňal a vytváral niečo nové.
Takže Boh stvoril k dokonalému mužovi aj dokonalú ženu, s rovnakou dôstojnosťou a rovnakej podstaty akú má muž.
Rovnaká dôstojnosť a rovnaké práva však neznamenajú uniformitu. Rovnostárstvo, ktoré neberie do úvahy špecifické stránky muža a ženy, odporuje Božiemu stvoriteľskému zámeru.
Boh stvoril ženu fyzicky slabšiu od muža aby ho potrebovala a aby on ju mohol chrániť. Stvoril ju s odlišným spôsobom myslenia, viac citovú, aby vniesla do života muža viac svetla, možno nádeje, povzbudenia, stvoril ju s iným prístupom do vzťahov s inými ľuďmi, konajúcu na základe intuície a materského citu. Stvoril ju pokojnú oproti aktivite muža.
Výrok "keby vo svete vládli ženy, neexistovali by vojny, štáty by sa len medzi sebou nerozprávali" verne vystihuje politiku žien vo vzťahu k iným. Nemôžu byť plné násilia a agresie, keď samé sú matkami naplnené citom.
V oblasti pocitov a vnímania ženský prvok predstavuje tendenciu uprednostniť prejavy jemnosti, pôvabu a elegancie. Príznačná je "vrodená citlivosť ženskej povahy." Muž sa dobre cíti v oblasti realizácie skôr silných, energických a rozhodných pohybov.
V oblasti emotívneho života u ženy sa registruje častejšia zmena nálad, aj z dôvodu jej hormonálneho cyklu. Naproti tomu muž vďaka svojmu pravidelnejšiemu fyziologickému rytmu smeruje k väčšej stabilite a kontrole emócií.
V oblasti sentimentov ženské bytie možno opísať znakmi jemnocitu, vrelosti, vľúdnosti, nežnosti, príťažlivosti, pozornosti voči estetickému aspektu. Všade "prináša dotyk ušľachtilosti, nežnosti, životnej chuti." U muža existuje skôr duch iniciatívy, podnikavosti, praktickosti, pozornosti voči prostriedkom.
V hľadaní kvality života smeruje žena k humanizácii štruktúr, k obetavej zodpovednosti vo vernosti, k zdôrazneniu lásky k životu, v ktorom fyziologicky aj psychicky cíti prameň svojho bytia. Muž je zameraný na zhutnenie kvality života do produktívnej činnosti pre dosiahutie cieľa. (Fula, 2004, s. 201)
Fakt, že muž sa žena sa dopĺňajú na biofyzickej rovine, naznačuje, že sú komplementárni aj na psychologickej a duchovnej rovine. Žiaden človek totiž nestačí sám sebe, aby sa realizoval, je odkázaný prijať "pomoc" iných. Hoci je človek ako osoba vo svojej podstate úplný, jeho kvality nie sú nekonečné, a preto môže aj potrebuje prijať kvality druhého. Vo svojom stávaní sa a rozvoji je teda osoba neúplná a potrebuje doplnenie, obohatenie - žiaden jednotlivec nie je sebestačný ani vzhľadom na počatie a narodenie, ani vzhľadom na rast, existenciu a sebarealizáciu. (Fula, 2004, s. 203)
Na záver by som chcela povedať, že žena je komplikovaná bytosť, preto "ak dokážeš v spoločnosti ženy čítať z nej ako z knihy, nepoužívaj Braillovu metódu." (Bernard Tristan)
Tiež chcem vyjadriť súhlas s pápežom Jánom Pavlom II., že byť ženou je Boží dar.

Žena je od počiatku darom aj pre muža, a preto má byť ním vnímaná ako originálna a rovnocenná osoba v spoločnom človečenstve. Nakoniec je pre svoju personálnu hodnotu a dôstojnosť nenahraditeľná aj pre občiansku spoločnosť a Cirkev. (Fula, 2004, s. 274)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama