AKÁ SOM? "Y"

11. listopadu 2016 v 0:32 |  Úvahy
ROMIY
Toto "umelecké" meno má veľmi jednoduché vysvetlenie. Keď ma ľudia oslovili na papieri, niekto mi písal Romi a niekto Romy (podľa Romy Schneider - Sissi). Tak som to skombinovala a píšem si "iy". Ale má to aj hlbší význam. Práve tieto dve písmenká vyjadrujú AKÁ som.
Začnem od konca a odôvodním ten ypsilón.
Som TVRDOHLAVÁ. Keď sa zatnem, nepohne mnou ani pár volov. Nepreháňam.
Som CHLADNÁ. Zriedka sa otváram ľuďom, snažím sa o sebe veľa nerozprávať aby o mne nevedel každý všetko (samozrejme, teraz je to výnimka). Načo by som sa zverovala? Pár krát som tak v dôvere urobila a hádajte čo sa stalo? Bolo to zneužité proti mne. Nie raz som už počula že som ako ľadová kráľovná. Hlavne zo strany mužov. Hm, prečo asi? (ironická otázka)
Z toho vyplýva že som SKLAMANÁ. Ľuďmi, mužmi, láskou, svetom...
Som NÁROČNÁ. Na morálku.
Som ZODPOVEDNÁ. Alebo sa teda snažím byť. A zodpovednosť vyžadujem aj od okolia. Nesplníš čo si sľúbil? Nedokážeš niesť následky svojho konania a zbabelo utekáš? Viac sa s tebou nemám o čom baviť.
Ale aby som nezostala len pri negatívnych vlastnostiach, cítim sa byť SILNÁ. Možno sa mi o sile hovorí ľahko keď mi vlastne nič nechýba, som zdravá, mám úžasnú rodinu (každý má svoje chyby, pravda ale v podstate sa ľúbime), atď. Ale bola som toľkokrát sklamaná a aj tak stále verím v dobro, pády mnou otriasli, ale nikdy som to úplne nevzdala. Udám jednu konkrétnu situáciu. Mala som našetrené peniaze na školu. Môj (vtedajší) priateľ mal finančné problémy tak som mu požičala. Na dobré slovo, bez papiera, veď predsa máme dôverovať. Keď som ich žiadala späť, vysmial ma. Nepomohlo pekné slovo, ponúknutie možnosti menších splátok, nepomohol ani plač ani nadávky. Proste som doplatila na svoje dôveru, naivitu, sprostosť. Naletela som. Mohla som sa utápať v zúfalstve, 4 roky postupného sporenia, 850eur len tak vyletelo komínom. Až neskôr som si uvedomila že ma vlastne toľko psychicky vydieral, až som podľahla. Plakala som celé noci. A hnevala sa. V prvom rade však na seba. Veď som predsa už toľkokrát zistila že svedomie už dnes nemá takmer nikto. Viete ako sa vraví podľa seba súdim teba? Naozaj sa neoplatí pripisovať ľuďom vlastnosti ktoré máte sami. Hlavne tie dobré nie. Dala som mu všetko. Svoje úspory, srdce i niečo čo už viackrát nikomu darovať nebudem môcť. Ale ľutovať sa donekonečna predsa nemôžem. Utrela som slzy. Zaťala zuby. Fňukanie nepomôže, nevyrieši problémy. Nikdy. Hoci som s tým prišla za Bohom hneď ako bolo jasné že už z nich neuvidím ani cent, kedže to boli peniaze odložené na školné (lebo jeden rok si budem musieť platiť), chvíľu trvalo kým som sa dokázala úplne upokojiť a spoľahnúť sa výlučne na Neho, že ma nenechá v štychu. Vyrovnala som sa aj s tým ostatným. Čo už. Nič sa nedá robiť. Najlepšie sa učíme na vlastných chybách. Už tú chybu neurobím, že by som naletela chlapovi. Na to rovno všetci zabudnite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama