AKÁ SOM "I"

11. listopadu 2016 v 0:33 |  Úvahy
Teraz prejdime na "i".
Nerada to priznávam, lebo keď človek prizná slabosť tak to býva zneužité, ale nie som až taká tvrdá ako sa snažím prezentovať.
Som CITLIVÁ. Vyroním slzičku už pri milej reklame, nechcite vedieť aké potoky sĺz prelievam pri dojímavých scénach filmov. I keď v spoločnosti iných sa to snažím prekonať, a zistila som že mi to celkom dobre ide, viete, zhlboka dýchať a opakovať si v duchu "nebudem revať, nebudem revať, nebudem revať". A funguje to. No keď som sama, opuchnutú tvár a uplakané červené oči mám ešte niekoľko hodín.
Som ŠŤASTNÁ. V maličkostiach. Neskutočný nával radosti a šťastia prežívam aj pri takej banalite ako bolo objavenie úžasného kabáta vo výpredaji - mali jeden jediný kus a ako by bol šitý priamo na mňa. Alebo keď mi sestra len tak z ničoho nič kúpila najnovšiu knihu Harryho Pottera. Plakala som od radosti a dojatia. Celý víkend sa teším na pondelkovú teológiu s otcom Róbertom a večernú mládežku. Veľmi sa radujem keď vidím robiť opičky otca Františka keď rozdáva "kvalitný sypaný zelený čaj". Tiež som veľmi šťastná keď máme v stredu stretko vo foajé s otcom Jozefom. Radosť som cítila aj keď sme s Betkou a otcom Dušanom na Agape smiali a hľadali čo máme všetci traja spoločné. Som šťastná vždy keď si na týchto ľudí spomeniem alebo ich kdesi, hoc´ len na chvíľku, zazriem. Sú to úžasní ľudia. Som šťastná keď si môžem len tak vyjsť do prírody. Napĺňa ma radosťou vychádzka cez les do Hrabovej doliny. Som šťastná keď je krásny deň. Tancovala som od radosti keď mi prišiel papier že ma prijali sem na Katolícku univerzitu. Nepreháňam. Nevedela som sa dočkať 17-teho septembra. Bola som neskutočne šťastná, keď som potajme niekoho obdarovala. Až tak, že poskakujem po izbe vždy keď mi to príde na um.
Som SNÍVAJÚCA. Sama sa tomu čudujem, ale aj napriek tomu, že som okolo seba postavila vysoké hradby, stále snívam.
Chcela by som muža...
... ktorý bude chcieť ísť s kamošmi na pivo práve keď nebudem vedieť kde mi od milión povinností hlava stojí. Muža, ktorý občas ofrfle moje kuchárske snaženie. Muža, ktorý bude nechávať kde-kade pohodené oblečenie, chlpy v umývadle, nesklopenú dosku na záchode. Muža, ktorý zoberie deti na výlet keď budem potrebovať vyluxovať celý byt. Muža, ktorý sa s deťmi v záhrade zahrá na indiánov a tiež príde so zelenými kolenami a pieskom vo vlasoch. Chcem chlapa, ktorý sa bude snažiť niečo opraviť, ale aj tak nakoniec budeme musieť zavolať opravára. Chcem muža, ktorý ma občas len tak z ničoho nič objíme, pobozká. Chcem muža, pre ktorého budem rada variť a ktorému pomaly bude rásť bruško lebo mu bude chutiť. Muža, ktorý mi z času na čas prinesie kvietok - ale nie veľmi často. Chcem muža, ktorý ma občas vytočí, ale s ktorým sa rýchlo udobrím. Muža, ktorý mi občas pomôže s domácimi prácami, i keď pri tom rozbije tanier alebo schová obľúbený hrniec na úplne iné miesto. Chcem muža, ktorý si zo mňa občas vystrelí. Muža, na ktorého "to príde" v najnevhodnejšej chvíli. Muža, ktorý mi vždy povie čo si myslí. Muža, ktorý so mnou nebude súhlasiť v maličkostiach, ale s ktorým sa zhodneme v podstatných veciach....
Jednoducho chcem muža, ktorý bude sám sebou, a ktorý ma bude milovať. Chcem ho so všetkými jeho chybami a prednosťami.

A tiež, samozrejme, by som chcela deti...
Živé, zvedavé, plné energie, výmyselnícke, nezbedné.. Proste také aké deti majú byť. Nie také, čo sedia na mieste kde ich položíš a čakajú ako 5 peňazí. Ja chcem také čo mi budú pomaly prerastať cez hlavu, čo s nimi budú aj problémy, také, čo ma vždy niečím prekvapia, také, ktoré mi budú chodiť domov v zafúľaných teplákoch, roztrhaných tričkách, za nechtami plno blata, vo vlasoch a v topánkach piesok, kolená zelené od trávy, strapaté od vetra a vo vlasoch vetvičky zo stromov, červené líca a v očiach žiarivé hviezdy. Deti také, ktoré budú chcieť sedieť doma pri telke keď bude vonku pekne a naopak, budú chcieť ísť von keď bude pršať. Deti také, čo sa ku mne rady pritúlia keď sa im v ich malom bezstarostnom detskom svete stane nejaká krivda, ktorá sa im bude zdať ako životná katastrofa, ale ktoré sa rady pritúlia aj len preto, že ma budú pokladať za najlepšiu mamu na svete. Deti, ktoré budú aspoň z polovice také tvrdohlavé ako ja - aby som sa nenudila a aby som si mohla povedať - sú po mne. Deti také, ktoré občas zo školy donesú poznámku alebo 5-ku. Deti, ktoré budú chodiť susedovi na čerešne a ten ich bude vyháňať palicou. Deti, ktoré priotrávia susedke mačku, lebo sa hrali na vedcov a nový liek testovali na prvom zvierati, čo im skrížilo cestu. Chcem deti, ktoré nebudú chcieť ísť večer spať a ráno vstávať. Deti, ktoré budú v nedeľu pred odchodom do kostola nariekať, že chcú pozerať rozprávky, a ktoré budú tvrdiť, že v kostole je nuda. A ja im budem hovoriť, aby počúvali kázeň, ale potichu ich budem chápať. Chcem deti, ktoré vyduria ich otca od televízora a budú ho ťahať von si zahrať futbal. Deti, ktoré mi budú frflať na jedlo, a tvrdiť, že to či ono "nelúbia" hoci to ani neochutnali. Chcem deti, ktoré si v najnevhodnejšej chvíli zmyslia, že niečo chcú a budú nariekať na celú ulicu, a všetci ľudia na ulici sa budú po nás obzerať. Chcem deti, ktoré s umazanou pusou od čokolády budú tvrdiť, že ony čokoládu nezjedli, že ju zjedol ich škrečok alebo rybičky v akváriu. Chcem deti, ktoré keď budú choré, budú chcieť aby ocko i mamička boli doma a boli s nimi. Chcem deti, ktoré budú držať spolu keď sa niektorému súrodencovi stane krivda, ale ktoré sa budú s radosťou klbčiť, keď sa nebudú vedieť podeliť o hračky. Alebo sa zmlátia len preto, že sa im chce. Chcem deti, ktoré mi budú pomáhať pri vianočnom pečení - hoci narobia viac neporiadku ako pomôžu, a múku a cesto na koláče budem nachádzať na tých najnepravdepodobnejších miestach v dome po celý ďalší rok. Chcem deti, ktoré budú potajme vyjedať salónky zo stomčeka a dobroty zo špajze. Deti, ktoré budú pred Vianocami snoriť po dome aby našli schované darčeky. Chcem deti, ktoré psovi nafarbia srsť na fialovo, pokreslia steny v dome, rozsypú hlinu z kvetináčov, deti, ktoré budú v zemi hľadať dážďovky a zbierať slimákov a strčia mi ich do čistých perín.....
Chcem proste deti, ktoré sú naozaj deti, a nie malí dospelí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama