Dočasné priateľstvá a daždivé scény

11. srpna 2018 v 1:56 | Daždivá scéna |  Iba tak
Dnes som zmokla do nitky a nikdy na tento dnešný zážitok nechcem zabudnúť.

Ráno bolo ako mnoho iných, vstávala som do práce. Včera večer mamina povedala, že keby ráno zmizla, nemáme sa čudovať. Ráno som rozlepila oči a vidím vedľa prázdnu posteľ. Ešte v snovom opare som sa pousmiala - mamina zmizla :) Našťastie nie úplne, ešte bola doma, ale už na odchode. Ešte mi stihla zamávať z dverí a už je nebolo. Šla za jej priateľom.
Na odchode do práce som pre zmenu zamávala vo dverách ja sestre. Dnes sme sa všetky tri len tak obišli.
V Kauflande, kde brigádujem, mojich 6 hodín prebehlo celkom hladko, neudialo sa nič zvláštne. Vlastne nebyť celkom dobre naladených zákazníkov, bolo by mi aj trochu otupno, dnes na rannej smene neboli moji obľúbení kolegovci. Bola som trochu opustená a nebolo mi najlepšie. V jednej chvíli sa mi z ničoho nič tak zatočila hlava, že som mala čo robiť, aby som neodpadla. Ako postupoval čas, bolo mi čoraz horšie azčínala som byť nervúzne. Nevedela som tam vydržať.
Nálada sa mi zdvihla, keď som zrazu za sebou počula Tomáša, ako sa s niekým rozpráva. Je veľmi zlatý. Minule som sa o niečom dohadovala s vedúcou Katkou, ona bola v trezore a ja na chodbe, kukala na mňa cez okienko, keď tu zrazu sa v tom malom okienku zjavila Tomášova hlava so slovami "aj ja sa chcem pozerať" :) Už viackrát tak čosi zadrel a ja som z toho mala dobrý pocit. Keď som bola prvý raz na informáciách (a našťastie to zatiaľ bolo len ten jeden raz), mi dokonca z domu zavolal, že ako to zvládam :D Podarený chlap. A veľmi milý.
Takže keď som vedela, že už je v práci, hneď mi bolo lepšie. Hoci sme sa spolu nebavili.
Z Kauflandu som odchádzala po 14-tej a utekala rovno domov, hodila som do seba malý obed, trochu sa zrelaxovala pri jednej časti seriálu "Zajtrajšie noviny", dala extra rýchlu sprchu a utekala do New Yorkeru, kde tiež brigádujem.
Marek mi písal, ešte kým som bola doma, či by som nevedela prísť skôr ako až o 17-tej ako som pôvodne mala prísť. Podarilo sa mi prísť skôr len o polhodinku, ale aj to pomohlo. Po príchode som sa dozvedela, že Fany bola ráno sama až kým neprišiel o 12-tej Marek, pretože brigádnička, ktorá mala byť dnes celý deň, neprišla. Takže sme mali čo robiť aby sme dali predajňu ako-tak doporiadku. Fany o 18-tej odišla a zostali sme len ja a Marek. Rada pracujem s Marekom, je to tiež veľmi podarený chlap. Na môj veľký úžas som len nedávno zistila, že má 31 rokov, pritom vyzerá byť mladší odo mňa. Naozaj som bola šokovaná. Akosi ho však nedokážem brať ako chlapa o 6 rokov staršieho, mám pocit akoby sme boli rovesníci. Je s ním sranda a má sympatické vnímanie sveta, aspoň čo som si ako-tak všimla počas spontánnych rozhovorov. Večer sme si obaja kupovali nejaké veci na zamestnaneckú zľavu a nikam sa neponáhľali. Zatvorili sme o 21:00, ale zrátať kasu do kancelárie sme šli až o polhodinu neskôr, už aj SBS z nákupného centra nás poháňal. V kanclíku som počítala kasu a Marek riešil nejaké papiere. Ako sme tak sedeli a akaždý sa venoval svojej práci, zrazu počujem, ako šuští strecha. Začalo pršať. Čo pršať, ale liať. S Marekom sme pozreli na seba, že či to naozaj. V tom čase by sme už mali byť obaja v dostavníkoch, Marek by sa viezol v električke a ja v buse. Vôbec sme nemuseli zmoknúť. Keď sme odchádzali , lialo ako z krhly a obchodné centrum už bolo zamknuté, takže sme ho museli obchádzať aby sme sa dostali na MHDčku. Mne bus 56-ka ušla pred nosom a Marekovi električka ešte tesnejšie. Mne išiel ďalší bus z inej zastávky o 2 minúty neskôr ako ten čo mi ušiel, ale Marekovi ďalšia elina až o 15-min. Kým mi prišiel bus sme už obaja boli do nitky premočení, on Mr. a ja Miss Mokré tričko. Tú súťaž by sme každý vo svojej kategórii jednoznačne vyhrali. Chceli sme si spraviť aj selfíčku, ale mal opršaný foťák na mobile a kým ho poutieral, mne prišiel autobus. V jednej chvíli mi, ako sme tam takí premočení obaja stáli a smiali sa na tom aký zážitok to máme, preletela hlavou myšlienka, aké by to bolo ho pobozkať. Dážď a celá tá atmosféra boli nabité akýmsi zvláštnym výbojom energie. No skôr, ako som stihla tú myšlienku poriadne zachytiť či odohnať, zjavil sa autobus a už som mu potom len zamávala. Na ten pohľad nezabudnem do smrti. Cez zahmlené okno autobusu, ktorý ma unášal preč som videla v hustom daždi stáť osamelú postavu, v pozadí rozmazané svetlo puličných lámp. Chudák, on tam musel čakať sám na ďalšiu električku.
V buse som si ani nesadla, voda zo mňa kvapkala, nechcela som zamočiť aj sedadlo, premočené tričko som mala na sebe nalepené ako druhú kožu. Cítila som sa ako vystrihnutá z patetickej scény romantického filmu. Ibaže medzi nami nič nie je, kým medzi hrdinami filmov, ktorí takto spoločne zmoknú a jeden odchádza kým druhý sa za ním díva ako mu mizne v diaľke, väčšinou toho je viac ako dosť. :)
Keď som sa doma zjavila taká zmoknutá vo dverách bytu, ségra na mňa z kúpeľne s kefkou v útach dosť vyjavene pozerala, že či to mylsím vážne. Vyzula som sa zo šľapiek v ktorých mi plávali nohy a aj so šľapkami v ruke som sa premiestnila rovno do vane. Tam som zo seba všetko zhodila a dala si horúcu sprchu.
Neskôr som napísala Marekovi, či v poriadku prišiel domov, či sa neutopil a na vzájomnej konverzácii sme sa dobre bavili. Zložili sme jeden druhému poklonu ako dobre sme vyzerali takí zmoknutí a zasmiali sa :)

Na dnešný deň budem dlho spomínať. :)

p.s. Všetci moji obľúbení kolegovci z Kaufu aj NY mi budú po návarate do školy veľmi chýbať. Neznášam svoj život na koľajách pre všetky tie nádejné priateľstvá, ktoré nedostali a nedostanú šancu rásť.... :´(
 

Další články


Kam dál

Reklama