Platonická láska

27. ledna 2018 v 18:28 |  Iba tak
Nie je zvláštne, ako si človek uvedomí niektoré veci až keď sa udeje niečo nezvyčajné, niečo, čo vybočuje z rutinného života?
Včera som sa bola kúpať v Brode s jedným dávnym priateľom (J.), s ktorým som sa kamarátila roky, ale postupne všetko odišlo do zabudnutia. Teda, neboli sme nikdy žiadni zvláštni kamaráti, skôr sme sa poznali zo stretnutí mládeže v našom cirkevnom zbore. Pamätám si mnohé momenty, ktoré sa mi s ním spájajú. Ani sama som do včerajšieho dňa netušila, koľko takých spomienok na neho mám. A uvedomila som si, že bol takou mojou skrytou platonickou láskou. Včera som to s veľkou intenzitou pocítila, keď som nastúpila k nemu do auta a svet sa zrazu scvrkol na kabínu auta a nás dvoch. Vonku tma, zima, sneh a svetlo pouličných lámp. My vnútri v družnej debate. Neskutočne mi sadol, hoci mi trochu uši pílil jeho tvrdý prízvuk. Niet sa čo čudovať, pochádza z tunajších kopaníc, čudovala by som sa, keby rozprával mäkko. Nie je však podstatná forma ako rozprával, ale obsah jeho slov. Páčia sa mi jeho názory a jeho pohľad na mnohé veci v živote, lebo sú totožné alebo aspoň veľmi podobné tým mojim.
Je úplný opak Dušana, a to ma priťahuje. Plný života, s jasnými cieľmi, ktoré chce v živote dosiahnuť. Život neprežíva, ale žije. Už som unavená z toho večného mdlého prístupu ku všetkému, kedy človek nie je ani studený ani horúci, je vlažný. K sebe, ku svetu, k druhým. Ubíja ma to. Niet divu, že celý deň nad týmto mojim dávnym priateľom rozmýšľam. Snažím sa to všetko vytesniť z hlavy, ale nedá sa to.

Zajtra mám ísť za Dušanom. Dúfam, že ma privedie na iné myšlienky, nechcem myslieť na niekoho iného, keď budem s ním. Lebo hoci som unavená z toho vzťahu bez chuti, aj tak ho mám stále rada. Najradšej by som na celú tú plaveckú záležitosť zabudla. Ale ako?

Jedna veľmi silná spomienka na tohto J.
Na mládeži sme preberali vzťahy alebo niečo na tú tému, a on povedal, že by chcel taký vzťah, resp. manželstvo, že keď príde domov z práce alebo od hocikiaľ, žena ho bude s radosťou čakať vo dverách a hodí sa mu okolo krku, že ho rada vidí.
Vtedy som si povedala: wau, aj muži dokážu cítiť. Toto by som aj ja chcela zažiť.
Bohužiaľ som sa zatiaľ s nikým, kto by to vnímal podobne, nestretla. Vo všetkých mojich predchádzajúcich vzťahoch, i v tom súčasnom, mám pocit, že toho druhého ťahám a do niečoho nútim. Čoraz viac cítim, že to ide do kytek.
Ach...
 

Další články


Kam dál

Reklama