Na rozcestí

Úterý v 20:20 |  Iba tak
Dnes len v skratke.
V posledných dňoch sa cítim veľmi zvláštne. Otvárajú sa predo mnou nové obzory a hoci sa teším na to, čo môže prísť, aj sa trochu bojím.
Nechcem znova prežívať sklamanie a mať zlomené srdce, preto som dosť opatrná. Môjmu úsudku sa nedá veriť, lebo som opäť zamilovaná, a to všetko skresľuje. Človek má tendenciu hodiť opatrnosť za hlavu a nechať sa unášať. Neviem, či si to môžem dovoliť.
Ďalšie sklamanie by ma položilo. Neviem, či môžem veriť tomu citu, ktorý vo mne rastie.

Dnes sa plne stotožňujem s touto básňou, ktorá ma úplne vystihuje:

Zvláštna

Nenašla sa v časopise
v mierke udávanej svetom,
dokonalosť - hlúpe klišé,
iba pád na tvrdý betón.

Šedý priemer sa jej bránil.
bola iná ako iní,
čiara srdca na jej dlanii,
v mysli zvláštny pocit viny,

asi že sa vymykala
tomu, čo sa od nej chcelo,
s chybami, tak dokonalá,
obdarená ženským telom.

Odvrávala na mlčanie,
v tichu, ktoré neprehlušíš,
stvorená na milovanie,
milovanie vzácnych duší.

"Zvláštna", hovorili o nej
a ona sa iba smiala,
žena túžby neoblomnej,
výnimočnou sa však stala!

(S. S. Sajenková)
 

Kam dál

Reklama